Nechať ho vyplakať...?

21.09.2013 19:48

... nič sa mu nestane, len sa mu posilnia pľúca. Táto stará hláška, dedená z generácie na generáciu, sa zdá byť v čase, kedy sú rodičia večer na odstrel od únavy, zúfalo najjednoduchším riešením. Dokonca výskumníci v Austrálii prišli na zvláštnu metódu kontrolovaného plaču u detí, hlavne pri večernom zaspávaní. Ale: naozaj sa nič nestane, ak bude plakať?

Už v brušku

Deti sú stvorenia citlivé – predovšetkým preto, že sú do značnej miery bezbranné a odkázané na našu pomoc a ochranu. Je zaujímavé, že schopnosť plakať má plod v maternici už od 20. týždňa, dokonca bábätká narodené predčasne v 24. týždni, vydávali plačlivé zvuky. V prípade tohto austrálsko-amerického výskumu boli deti od 28. týždňa vystavené hlbokým, nepríjemným zvukom, na čo reagovali pohybmi, ktoré robia novorodenci pri plači. Keďže takýto prejav bol zaznamenaný len pri týchto zvukoch, výskumný tím usúdil, že boli pre deti nepríjemné a reagovali takýmto spôsobom.

Čo spôsobuje neutíšený plač

Deti plačú z rôznych dôvodov – od hladu, mokrej plienky, únavy či prílišnej pozornosti, z koliky alebo je dôvodom choroba. Najhorší plač z hľadiska následkov je pre dieťa však ten, keď je sám a bez dozoru – vtedy prežívajú paniku a úzkosť. Ich telá a mozgy sú vďaka prežívanému stresu zaplavené adrenalínom a hormónom kortizolu. Vedci zistili, že pri vývoji mozgového tkaniva, dlhodobo vystavenému takémuto hormónu, nervy nevytvoria spojenie s inými nervami a sú nefunkčné. Môže teda neutíšený plač malých bábätiek a detí spôsobiť dlhotrvajúce neurologické problémy?

 

Chémia plaču

Vedci zistili, že deti, ktoré sú stále oddelené od rodičov, majú zo stresu abnormálne vysoké hladiny kortizolu, čo je v obrovskom nepomere voči rapídne zníženej úrovni rastového hormónu. Práve tieto rozdiely majú na svedomí pomalší rozvoj nervového tkaniva v mozgu, potlačenie rastu dieťatka a utlmenie imunitného systému. Podľa jednej štúdie z univerzity v Yale dhotrvajúci plač bol príčinou 10x väčšej pravdepodobnosti, že dieťa bude mať ADHD, slabé výkony v škole a asociálne správanie sa. Dr. Bruce Perry zistil, že chronický stres z neutíšeného plaču malého dieťaťa nadmerne stimuluje mozgový kmeň dieťaťa, ktorý riadi výšku adrenalínu, no na druhej strane oslabuje tú časť mozgu, ktorá má na starosti fyzické a emocionálne procesy. Vďaka systematicky zvýšenej hladiny adrenalínu bude u dieťaťa predpoklad na vyšší prejav agresivity, impulzívnosti a násilia v neskoršom veku.

Dôsledky neutíšeného plaču – nie z dôvodu koliky či choroby – však siahajú ešte ďalej. Vedci zistili, že deti, ktoré dlhodobo plačú, nemajú dobrý predpoklad rozvoja zdravých duševných a sociálnych zručností. Ďalšia štúdia dokonca poukazuje na to, že deti do troch mesiacov, ktorých plač nebol utíšený, klesli s hodnotou IQ o 9 bodov, mali problémy s rozvojom jemnej motoriky, ťažko ovládajú svoje emócie a tiež majú problém s procesom osamostatnenia sa a nezávislosti. Osobitnou kapitolou sú srdcové arytmie a poruchy REM spánku – teda tej fázy spánku, ktorá zodpovedá za rozvoj mozgu.

Jednoduché riešenie

Deti neplačú len tak a preto ani rodičia ich plač nemôžu ignorovať, pokiaľ im záleží na zdraví svojho dieťatka. Riešenie je pritom jednoduché aj podľa výskumníkov: citlivosť a skorá reakcia rodičov na plač svojho dieťaťa zabezpečí emocionálnu pohodu a zdravý vývoj vo všetkých oblastiach. Podľa Dr. Michaela Lewisa „najväčší vplyv na duševný rozvoj dieťaťa má reakcia matky na podnety svojho dieťaťa“. Dokonca tieto vedecké kapacity doporučujú spoločný spánok rodičov a detí na jednej posteli, prípadne tak, aby posteľ dieťatka bola v tesnej blízkosti – bez prekážok – rodičovskej postele.

Plaču u malých bábätiek a detí sa vyhnúť asi nedá, isté je, že potrebujú nielen pre ten okamih pocítiť, že nie sú sami a my so svojou láskou sme pripravení im pomôcť prekonať problém.            ( Autor: Mária Kohutiarová )

Späť