Kto som a ako a prečo vznikla ulitka...



Volám sa Janka Hunyorová a som maminou 4 detí. Nemám žiadne špeciálne vzdelanie, to čo viem som sa naučila z vedeckých publikácií, rád od profesionálov ako pediatri, neurológovia, ortopédi a psychológovia, a nakoniec najviac kto ma naučil toto všetko sú moje a vaše deti. Už to robím 10 rokov a potvrdilo sa mi jedno: je jedno do akej rodiny sa dieťatko narodí, či bohatej alebo chudobnej... to bábo je v každom prípade jednoduché a primitívne a potrebuje iba jednoduché a primitívne zaobchádzanie. Nič zložité. A na tejto stránke sa dozviete, čo to jednoduché a primitívne je.

Určite veľa z vás absolvovalo kurz predpôrodnej prípravy, tak ako ja. Nad pôrodom som veľa premýšľala, no nenapadlo ma ani zďaleka, že bude taký ťažký a komplikovaný.

Prvý synček sa narodil horko-ťažko - mal 2x obtočenú pupočnú šnúru okolo krku a do dvoch dní nás chytila veľmi silná žltačka. Od narodenia zle spinkal, veľmi často sa budil a plakal zo sna. Už som bola bezradná, no hlavne chronicky nevyspatá. Chodila som s ním po lekároch, či mi nevedia nejako pomôcť, no až lekárka na detskej neurológii mi to všetko poriadne vysvetlila. Synček mal výsledky vporiadku, jeho nekľudný spánok z najväčšou pravdepodobnosťou vyplýval z ťažkého pôrodu a následne silnej žltačky. Vraj to prejde, no chvíľu to potrvá - vraj sa z takýchto ťažkých chvíľ mozog spamätáva niekedy aj niekoľko rokov. No už vtedy mi doporučila, že takéto detičky je dobré zavinovať čo najdlhšie, aby dieťatko dobre spalo, pretože jedine v spánku sa mozog zotavuje a regeneruje. No z klasickej perinky sme rýchlo vyrástli a inú alternatívu ako ho dobre zavinúť aby bol v kľude som už potom nenašla.

Druhý pôrod som o nič ľahší nemala, nakoľko bol malý "veľký" (4200g a 54 cm) a ani jeho neminula silná žltačka. Povedala som si, že nedopustím, aby aj tento druhý synček mal podobné problémy so spánkom. Začala som si intenzívne študovať všetko o spánku. A prišla som na jednu podstatnú vec - aké je nesmierne dôležité detičky čo najdlhšie zavinovať. Objavila som jeden super výrobok, v ktorom sú detičky celé zavinuté. Začala som druhého synčeka asi na 3 týždne do toho zavinovať zakaždým keď išiel spinkať a neviete si ani len predstaviť, ako krásne a kľudne mi v tom vedel spávať. Bola som so zavinovačkou veľmi spokojná, no malý mi veľmi rýchlo rástol (veď ako všetky deti) a tak nám zavinovačka začala byť čoraz menšia a menšia. Rozhodla som sa, že sa pokúsim si podobnú ušiť, no prispôsobím ju tak, aby vydržala ešte dlho. A podarilo sa...

a tak vznikla ULITKA, ktorá Vám vydrží od narodenia až do 6 mesiacov.

Na predpôrodných kurzoch sa hovorí najmä o pôrode, no ten prejde za pár hodín, no čo s bábätkom ak ste už doma, to vám povie iba málokto a možno aj nikto. Mne to tiež nikto nepovedal a preto môj prvý syn trpel. Cez deň nepospal viac ako po pol hodine a v noci sa mi budil aj každú hodinu. Až pri druhom synčekovi vďaka úžasným radám a knižkám som prišla na podstatu veci. Všetko začína Zavinovaním - to je totiž prvý krok, vďaka ktorému sa spúšťa utišujúci reflex. Mnoho rodičov si myslí, že bábätká pôjdu spať vtedy, keď sú unavené. No nie je to tak. Novorodenci sú strašne nezrelí, 9 mesiacov boli v príjemnom väzení, kde pociťovali úžasnú istotu. Nie je to určite pre nich jednoduché, keď sa narodia, takže jediný, kto im môže pomôcť ku kvalitnému spánku sme my ich rodičia.

Tretí pôrod - september2015. Tiež bol ťažký, malý (tretí syn :-) ) mal 3800 g a 51cm. Už v pôrodnici som ho nosila vo svojej perinkovej ulitke a bol tam veľmi spokojný. No stalo sa nám potom okolo 2 mesiaca to, čo som už nechcela znova zažiť. Jeden večer mi malý začal tak žalostne plakať, až sa začal zachádzať. Bez ulitky zle, s ulitkou zle, triasli sa mi ruky, nevedela som, čo robiť... Reval asi hodinu, no mne sa to zdalo ako večnosť. Potom s ním akoby uťalo a zaspal. Na druhý deň večer to isté, ďalší večer tiež... Myslela som si, že ho niekto uriekol, no potom som začala uvažovať triezvejšie a snažila som sa prísť na to, v čom to je, že tak žalostne plače a opakuje sa to stále podvečer. Potom mi svitlo - nezrelý nervový systém, ktorý sa kvôli nahromadeným zážitkom musí nejako vyventilovať. Nakoľko tých zážitkov je za celý deň veľmi veľa a tak malý mozoček to potom večer nevie spracovať, tak začína bábätko usedavo plakať - ako keby to všetko púšťalo zo seba von. No ja som tento plač nechcela zažívať každý večer. Veď kto by dobrovoľne aj chcel. Keď sa už blížil večer a čas jeho plaču, tak som ho zavinula do ulitky a začala hajkať, nosiť, pohupovať sa na fit lopte ... proste, hľadala som, čo by bolo pre môjho drobca to najlepšie aby neplakal. A viete, že to zabralo? Nehovorím, že nezačal plakať, ale už to nebol rev ako predtým, ale len také sťažovanie sa a bolo to oveľa kratšie, ako keby som nerobila nič. Ulitka spolu s ostatnými tíšiacimi metódami zabrala a toto celé plakanie prešlo za cca 1 týždeň a už sa to viac nevrátilo. Teraz má môj syn (tento text som písala v júly 2016) 9 mesiacov a ešte stále ho niekedy počas dňa zaviniem. No už mi vie zaspinkať aj bez ulitky, ale musím povedať, že to trvá o trošku dlhšie, ako keby som ho do tej ulitky dala.

Toto dopĺňam dnes 11.9.2020:

Som mamou už 4 detičiek. Štvrtá sa mi podarila dcérka, resp. Boh mi ju zoslal a vďačím za ňu veľmi preveľmi. Bola zavinovaná asi 3 mesiace, no keďže sme ju takmer vždy nosili a keď spinkala, tak bola v hacke (závesnej kolíske), tak spinkala ako anjelik.

Takže milí rodičia, týmto vám chcem len povedať to, že ulitka spolu s ostatnými tíšiacimi metódami naozaj zaberá a pokiaľ vytrváte a nevzdáte to hneď, keď vám dieťa plače hoci je v ulitke, tak sa vám to vyplatí. Treba len vytrvať.

Už to robím 10 rokov a spokojných rodičov stále pribúda. Už viac ako 5000 bábätiek má vďaka ulitke lepší spánok a to ma hrozne teší. Niekedy sa vás nakopí tak veľa, že mám chuť s tým "seknúť" lebo sa nestíham venovať svojim deťúrencom. No potom, keď mi napíšete, ako vám môj výrobok veľmi pomáha a prikladáte mi aj fotky svojich ratolestí, hneď ten pocit skoncovať s tým pominie a mňa to naštartuje ešte viac. Takže pýtajte sa, ak niečo neviete, alebo si prečítajte referencie mamičiek, ak ste na pochybách.

Ešte chcem upozorniť na jednu vec. Veľa mamičiek si myslí, že zavinovanie je niečo zlé. Určite nikoho nenavádzam, aby svoje dieťatko neláskali, nečičíkali, neuspávali. Počula som už totiž kadejaké vyjadrenia tipu: "Zavinúť ho, dať ho do postieľky a pustiť mu nejakú hudbu a hotovo - to je super matka."

Práve naopak. Bábätko má byť čo najviac so svojou mamkou, no verte či nie, po pôrode už nedokážeme bábätku dať ten 24-hodinový komfort, ktorý malo v našom brušku. Pre veľmi citlivé bábätká je zavinovanie veľmi účinné a takto ho môžete mať aj stále pri sebe.

S úprimným pozdravom vaša Janka Hunyorová - výrobca ulitiek.

Komu vďačím za nápady, rady a podporu:

1. V prvom rade mojej mamine, ktorá ma vždy podporovala v tom, čo robím. Keďže je diplomovaný fyzioterapeut, t.č. už na dôchodku, cvičila vojtové metóty, pomáhala rodičom, ktorý nevedeli otehotnieť, cvičila maminy v tehotenstve - tak je aj veľkým kritikom, ak treba. Vždy si od nej nechám poradiť, prípadne ak ona nevie, tak ideme za niekým, či je to detský ortopéd, neurológ alebo pracovníci pôrodnice. Pracovala v UNLP v Košiciach na oddelení rehabilitácie, no mohli ste ju stretnúť aj v MC Stonožka, kde mala cvičenie pre tehotné

2. MUDr. Lazárovej, detskej neurologičke, že mala trpezlivosť vysvetliť mi, prečo je potrebné a prospešné detičky zavinovať. Čo všetko sa deje s detským mozgom po ťažkom pôrode a veľa vecí ohľadom spánku.

3. Kamarátke, dule, tzv. detskej psychologičke Lenke Peterkovej, ktorá podporuje nosenie v šatke a taktiež zavinovanie - skvelá baba a mamina.

4. samozrejme a aj Vám rodičom, ktorí mi fandíte a podporujete ma v mojej myšlienke. Ďakujem za cenné rady a podnety, ako niečo vylepšiť prípadne opraviť.

Z celého srdca ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú a ktorí mi nechcú ublížiť. Ďakujem